Jozef v biblickom svete ▪ Jozef Jurko

Postava Jozefa je spojovaná predovšetkým s narodením Ježiša Krista a prvými rokmi jeho života na zemi. Jeho meno je typické židovské: Boh pridá; Boh rozhojní, ten, ktorý pridáva. Toto meno nosí desať iných biblických postav.  Najviac je známy Jozef syn Jakuba a Ráchel, ktorému sa darilo v Egypte, lebo z otroka sa stal vicefaraón. Udalosti tohto biblického patriarchu zostávajú predstavené v knihe Genezis (kapitoly 37-50). Ostatných deväť biblických Jozefov oproti Jozefovi egyptskému sú už len akoby druhotriedne. 

Skúsme ich vymenovať, počnúc od Jozefa z pokolenia Isachara (Nm 13,8 ...z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal). On bol otcom jedného z dvanástich ľudí vyslaných Mojžišom ako prieskumníci do zasľúbenej zeme počas exodu Izraela z Egypta. Nasleduje Jozef, muzikant z rodiny a chóralnej skupiny Asafa prináležiacemu vokálnemu súboru a orchestru kráľa Dávida (1Krn 25, 2 z Asafových synov Zachur, Jozef, Nataniáš a Asarela; 25, 9 prvý žreb vyšiel Asafovcovi Jozefovi). 

Ako tretí sa nachádza kňaz Jozef, potomok kňazského rodu Sebeniáša, ktorý sa vrátil do Izraela z otroctva v Babylone (Neh 12,14 zo Šebaniášovho Jozef). 

Štvrtý biblický Jozef je tiež synom kňaza, ktorý poslušný rozhodnutiu Ezdráša, predstaveného kňazov a židovských vodcov v 5. Storočí pred Kristom, oddelil od seba ženu cudzinku, aby sa týmto spôsobom mohla upevniť sakrálna čistota židovského národa (Nem 10, 42 Šalum, Amariáš a Jozef). 

Piaty Jozef je už v Novom zákone. Lukáš ho predstavil takto: „Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, človekom dobrým a spravodlivým, ktorého meno je Jozef (Lk 23,50-51). Ten „bohatý človek“ je tiež v Matúšovom evanjeliu: „Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly“ (Mt 27,57-60). Tiež aj Marek ho spomína: „prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo (Mk 15,43).  Sv. Matúš a sv. Ján jasne hovoria, že bol tajným učeníkom Ježiša: „Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo“ (Jn 19,38). 

Neznámym, okrem mena, zostáva šiesty Jozef, ktorý je jedným ohnivkom v genealógií Ježiša, ako to uvádza evanjelista Lukáš (Lk 3,30). 

Naproti tomu siedmy Jozef je známy: ide o jedného z dvoch kandidátov na miesto Judáša v kolégiu Dvanástich. Vedľa Mateja, ktorý zostal vylosovaný ako dvanásty apoštol, je postavený tiež: „A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja“ (Sk 1,23). 

V Skutkoch apoštolov sa objavuje aj ôsmy Jozef, veľmi dôležitá postava. „Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám“ (Sk 4,36-37). Jeho životný príbeh sa spája s životom apoštola Pavla počínajúc od Antiochie: „„Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal“ (Sk 13,2). Ich cesty sa neskôr rozídu. 

A nasleduje deviaty Jozef, ktorý sa spomína ako brat Ježišov: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda“? (Mt 13,55) „Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov“ (Mt 27,56). Tohto možno stotožniť  s Jozesom, ktoré je v gréckej forme meno Jozefa,  spomínaným sv. Markom: „Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona“? (Mk 6,3). 

A sme pri desiatom Jozefovi, hlavnej postave z evanjelií.